Základné francúzske frázy: Naučte sa dôležité konverzačné...

Formálnosť a vykanie vo francúzštine: Podobne ako v slovenčine má francúzština rozdiel medzi tykaním a vykaním, ale používa sa trochu inak. 'Vous' je vykanie (ako naše 'vy') a 'tu' je tykanie. Na rozdiel od slovenčiny, kde môžeme niekoho tykat už po krátkom čase, Francúzi sú formálnejší. Vykajte vždy neznámym dospelým, všetkým v obchodoch a reštauráciách, a ľuďom v akejkoľvek úradnej situácii. Tykanie ponúknite len vtedy, ak vám druhá osoba povie 'On peut se tutoyer' (Môžeme si tykať). Najmä v Paríži platí pravidlo: keď ste na pochybách, vykajte. Je to bezpečnejšie než predčasné tykanie, čo môže pôsobiť nezdvorilo alebo príliš familiárne. V základných frázach ako 's'il vous plaît' zostávajte pri vykani, kým vám niekto neponúkne tykanie.

Pozdravi pri vstupe do priestorov: Francúzska kultúra pozdravov sa výrazne líši od slovenskej. Zatiaľ čo my často vstúpime do obchodu mlčky, vo Francúzsku je povinnosťou povedať 'Bonjour' pri vstupe do akéhokolívek malého obchodu, kaviarni, čakárne u lekára, dokonca aj výťahu, ak tam je niekto ďalší. Bez tohto pozdravu vás môžu považovať za nezdvorilého. Rovnako dôležité je rozlúčenie: 'Au revoir' alebo aspoň 'Merci, bonne journée' (Ďakujem, pekný deň) pri odchode. Tento rituál je taký dôležitý, že jeho vynechanie je považované za väčšie faux pas než nesprávna gramatika. Ak si na to zvyknete hneď na začiatku učenia, výrazne zlepšíte svoje interakcie s Francúzmi a vyhnete sa povesti 'nezdvorilého cudzinca'.

Nosové samohlásky: Francúzština má štyri nosové samohlásky, ktoré slovenčina nemá: 'an/en' (ako v 'dans'), 'in/ain' (ako v 'vin'), 'on' (ako v 'bon') a 'un' (ako v 'un'). Pre Slovákov je to nezvyčajné, pretože naše samohlásky vždy ostávajú čisté. Pri nosových samohláskach musí vzduch prechádzať súčasne ústami aj nosom, zatiaľ čo jazyk zaujíma správnu pozíciu pre samohlášku. Nie je to obyčajná samohláska nasledovaná 'n' alebo 'm', ale úplne iný zvuk. Najlepší spôsob precvičenia: povedzte 'Francúzsko' a všimnite si, ako pri 'an' trochu rezonuje nos. Práve tento pocit potrebujete pri francúzskych nosových samohláskach. Slová ako 'bonjour', 'comment', 'bien' a 'un' všetky obsahujú nosové samohlásky, takže ich budete používať neustále.

Francúzske 'r' verzus slovenské 'r': Toto je pravdepodobne najväčší výslovnostný rozdiel medzi francúzštinou a slovenčinou. Naše 'r' je alveolárne a valené (jazyk sa dotýka podnebného oblúka za zubami a chveje sa), ale francúzske 'r' je uvulárne (tvorí sa úplne vzadu v hrdle pomocou malého jazýčka). Francúzi nevalí 'r' vôbec. Skúste to takto: povedzte 'ch' ako v slove 'chlieb', ale znelo (ako keby ste jemne prikašliavali s vibrovaním). To je francúzske 'r'. Pre Slovákov je to ťažké, pretože musíme úplne zmeniť miesto artikulácie. Dobrá správa je, že keď to raz pochopíte, je to vlastne jednoduchšie než naše valené 'r', pretože jazyk len odpočíva dole v ústach. Slová ako 'merci', 'Paris', 'rouge' a 'parler' vám dajú veľa príležitostí na precvičovanie. Aj keď na začiatku používate slovenské 'r', Francúzi vás pochopia.

Falošní priatelia zo spoločného latinského pôvodu: Francúzština a slovenčina zdieľajú mnoho slov cez latinský pôvod, ale niektoré vyzerajú rovnako a znamenajú niečo úplne iné. 'Aktuálne' po francúzsky nie je 'actuellement', ale 'réellement' alebo 'en fait'. 'Actuellement' znamená 'momentálne, teraz'. 'Attendre' nie je 'navštevovať', ale 'čakať'. 'Librairie' nie je 'knižnica' (to je 'bibliothèque'), ale 'kníhkupectvo'. 'Sensible' nie je 'rozumný', ale 'citlivý' (rozumný je 'sensé'). 'Formidable' neznamená 'strašný', ale 'skvelý, úžasný'. Tieto falošní priatelia sú zradní, pretože váš mozog automaticky predpokladá známy význam. Slovenčina má viac latinských výpožičiek než angličtina, takže rozpoznáte veľa francúzskych slov, ale vždy si dvojito overte význam predtým, než ho použijete v konverzácii.